Etická výchova znamená pre dnešnú dobu veľký prínos do medziľudských vzťahov. V dobe, keď prežívajú ľudia v spoločnosti zásluhou automatizácie a nových možností v oblasti techniky vzájomné odcudzenie, otupenosť vo vzťahoch, nedostatok komunikácie na medziľudskej báze v osobnom stretávaní, je etická výchova krokom k tomu, aby si boli ľudia k sebe bližšie a vážili si seba navzájom. Nie na základe toho, či ten ktorý človek má v niečom výnimočné výsledky alebo je viac produktívny než druhý, ale na základe osobnej hodnoty každého človeka. Zatiaľ čo pedagogika doby minulej stavala hlavne na individuálnej práci a slušnom správaní, kedy sa za dobré dieťa považuje to, ktoré nerobí problémy, pedagogika etickej výchovy stavia na vzájomnej spolupráci a usiluje o prosociálne správanie. Čo je teda prosociálne správanie ako základný cieľ etickej výchovy? Ide o správanie, ktoré prináša prospech druhej osobe alebo skupine osôb, ktoré nevyplýva z povinností a nie je sprevádzané očakávaním odmeny. Môžeme povedať, že etická výchova rozvíja hlavne sociálne schopnosti a zaujíma sa nielen o to, čo je správne, ale tiež o to ako vytvoriť vhodné podmienky pre etické konanie. Voči žiakovi sa tiež zaujíma nový vzťah. Tento vzťah je vybudovaný na partnerstve. Výchova má byť pre žiaka pomôckou k sebavýchove.