Štáty sa pri svojom vzniku snažili o spoluprácu v rôznych oblastiach. Postupne vznikla potreba, aby na území cudzieho štátu bolo stále zastúpenie. Toto by malo byť dobromyseľným, malo by sledovať situáciu, malo by sa usilovať o harmonické spolužitie a riešenie sporov. Inštitút ide v histórii ďaleko, prvýkrát sa vyslanci spomínajú už na území mestských štátov – mali poverovacie listiny – na dvoch voskových doštičkách (ploma => diploma (lebo boli dve)).Vývoj šiel postupným zintenzívňovaním týchto vzťahov, takže keď sa vo Viedni v roku 1961 zišiel Kongres, v oblasti diplomatických vzťahov bola široká obyčajová úprava, bolo to odvetvie pripravené na kodifikáciu. ČSR, ale aj iné štáty mali vo svojom vnútroštátnom poriadku zákony upravujúce postavenie diplomatov, boli dôkazom o existencii obyčajových pravidiel.
Medzinárodné dohovory stanovujúce pravidlá výslovne uznané štátmi v spore sú teda jednými z foriem medzinárodného práva, podľa ods. l čl. 38 Štatútu Medzinárodného súdneho dvora OSN.