Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety
Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce sv. Ladislava, Nové ZámkyVypracované otázky: Láska v slovenskej poézii
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:59,7 %
- Typ:Vypracované otázky
- Univerzita:Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety
- Fakulta:Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce sv. Ladislava, Nové Zámky
- Kategória:Jazyky
- Podkategória:Slovenská literatúra
- Autor:myrayqa
- Ročník:1. ročník
- Rozsah A4:4 strán
- Zobrazené:953 x
- Stiahnuté:3 x
- Veľkosť:0,1 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.docx)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:24858
- Posledna úprava:31.05.2009
Klasicizmus (17. - 18. storočie)
Je to umelecký smer, ktorý vznikol a vyvrcholil na francúzskom dvore za vlády kráľa Slnko – Ľudovíta XIV. Odtiaľ sa rozšíril do celej Európy.
Práv polovica 17. storočia priniesla pre západoeurópske národy (30 – ročnú vojnu) a sociálne nepokoje (reformáciu).
Klasicisti videli zmysel umenia v napodobňovaní prírody, najmä v tom, čo je v nej podstatné a nemenné. Vzorom sa stalo Antické umenie.
Rozlišovali sa vysoké a nízke žánre. K vysokým patrila óda, elégia, epos, tragédia, k nízkym patrila bájka, satira, komédia.
Klasicisti sa orientovali na racionalistickú filozofiu Reného Descarta.
V umeleckom obraze človeka sa klasicizmus usiluje postrehnúť zovšeobecnené charakterové vlastnosti, ktoré vytvárajú predstavu dobového ľudského ideálu alebo protirečia.
Presné pravidlá tvorby klasicistickej poézie zveršoval roku 1674 v diele Básnické umenie – Nicolas Boileau – Despréaux.
Je to umelecký smer, ktorý vznikol a vyvrcholil na francúzskom dvore za vlády kráľa Slnko – Ľudovíta XIV. Odtiaľ sa rozšíril do celej Európy.
Práv polovica 17. storočia priniesla pre západoeurópske národy (30 – ročnú vojnu) a sociálne nepokoje (reformáciu).
Klasicisti videli zmysel umenia v napodobňovaní prírody, najmä v tom, čo je v nej podstatné a nemenné. Vzorom sa stalo Antické umenie.
Rozlišovali sa vysoké a nízke žánre. K vysokým patrila óda, elégia, epos, tragédia, k nízkym patrila bájka, satira, komédia.
Klasicisti sa orientovali na racionalistickú filozofiu Reného Descarta.
V umeleckom obraze človeka sa klasicizmus usiluje postrehnúť zovšeobecnené charakterové vlastnosti, ktoré vytvárajú predstavu dobového ľudského ideálu alebo protirečia.
Presné pravidlá tvorby klasicistickej poézie zveršoval roku 1674 v diele Básnické umenie – Nicolas Boileau – Despréaux.