Je zrejmé, že vyrastanie v domácnosti, kde je bežné násilie, poškodzuje zdravý vývoj dieťaťa. Dochádza k tomu nielen vplyvom toho, že dieťa je priamo v deji násilia, alebo je jeho obeťou, ale aj tým, že takáto rodinná atmosféra neumožňuje riadnu rodičovskú starostlivosť.
Výskum v tejto oblasti ukazuje, že fyzicky zneužívané malé deti majú oveľa väčší sklon k zlostnému správaniu než ich vrstovníci a pri neúspechu pri plnení úloh, či pri hre sú ľahko frustrované (Erickson a kol. 1989). Staršie deti vyrastajúce v atmosfére násilia v rodine často reagujú agresívne (Schields a kol. 1994). Obzvlášť zaujímavé je, že chlapci, ktorý v atmosfére násilia vyrastali, ľahšie podliehajú emóciám spojením so zlostnými hádkami než ich vrstovníci a častejšie sa do takýchto hádok zapájajú (Cummings a kol. 1994). Táto tendencia často pretrváva až do dospelosti a v podobe násilia a zneužívania sa odráža v ich dospelých vzťahoch (Riggs a spol. 1990).
Ciccetti a Toth (1995) popísali, ako atmosféra násilia v rodine alebo skúsenosť obetí akéhokoľvek druhu zneužívania môže nepriaznivo pôsobiť na štyri nasledujúce oblasti fungovania dieťaťa:
- emocionálna regulácia
- priľnutie
- pocit smútku
- vzťahy s vrstovníkmi