Aby sa človek stal osobnosťou musí dosiahnuť určitú úroveň duševného vývoja a byť schopný vnímať seba ako,jeden celok, odlišný od druhých ľudí. Osobnosť je charakterizovaná určitými názormi a vzťahmi, vlastnými morálnymi .potrebami, úrovňou aktivity a radom iných dôležitých vlastností a schopností, ktoré sa neutvárajú naraz, ale postupne. Utváranie osobnosti a jej zdokonaľovanie v priebehu života je dôsledok rôznych vplyvov, výchovy a sebavýchovy. Tento proces začína v detstve, zvlášť intenzívne prebieha v období dospievania a relatívne je ukončený v dospelom veku. Ďalšie zdokonal'ovanie osobnosti, jej vlastností pokračuje počas celého života.
Mnohí autori sa už v minulosti pokúsili vymedziť hlavné činitele, ktoré determinujú vývoj jedinca a snažili sa spresnit ich podiel a vplyv v utváraní osobnosti človeka. Celkove tieto nahľady môžeme zhrnút takto:
- do prvej skupiny patria predstavitelia tých názorov, ktorí preceňujú vplyv vrodených dedičných činitel'ov pri utváraní osobnosti (nativistické teórie - J. J. Rousseau, K. Biichler, A. Gessel, A. Schopenhauer, G. S. Hall, E. Keyová a iní);
- druhú skupinu tvoria autori vyzdvihujúci vplyv prostredia na utváraní osobnosti (sociologizujúce teórie -J. B. Watson, J. Locke, E. Durkheim, I. Kant, D. A. Helvétius, A. Adler a iní);