Pojmom záškoláctvo býva označovaný priestupok žiaka, ktorý úmyselne zanedbáva návštevu školy – teda je to jav, keď bez ospravedlnenia a úmyselne, bez vedomia rodičov sa nezúčastňuje vyučovania. Spravidla má súvislosť so školskou neúspešnosťou, i keď príčin je viac: od vnútorných súvisiacich s osobnosťou žiaka cez vonkajšie odvodené z rodinného prostredia, školského prostredia a prostredia rovesníckych skupín. Napokon, s chodením do školy je už od nepamäti spojené aj chodenie za školu – alias záškoláctvo, či „blicovanie“.
Záškoláctvo je najklasickejšou asociálnou poruchou u detí. Dopúšťajú sa ho jedinci, ktorí si neplnia alebo nie sú schopní plniť si školské povinnosti a dostávajú sa do stresových situácií, napr. zo strachu z potrestania rodičom. Patrí sem aj skupina detí, ktorú škola skrátka nebaví.