Stredoveká metafyzika a chápanie metafyziky v stredoveku
Stredovek žiadnu filozofiu nevytvára, filozofiu dedí, preberá ju z antiky. Začína kultúrnym úpadkom, ide o posun späť v dejinách (rozpad rímskeho impéria, Západorímskej ríše, oslabením Východorímeskej ríše – byzantskej, invázia Arabov z juhu do Európy, mohutné sťahovanie národov v Európe = predel antiky a stredoveku).
Nie je presný dátum začiatku stredoveku (odhaduje sa na 4 – 7 storočie). Stredoveké myslenie je už v gréckom novoplatonizme (kresťanskom i nekresťanskom), už i u sv. Augustína a u starovekých latinských kresťanov (Origenes). Staroveká filozofia je tematicky závislá na dvoch antických autoritách – Platón a Aristoteles. Ťažisko sa postupne posúva z Platóna na Aristotela. Renesancia sa vyjadruje o staroveku ako o úpadku, čo trvá celý novovek.