Základné poslanie hospicovej starostlivosti v lôžkovej a domácej forme je rovnaké. Obe by mali byť poskytované multidisciplinárnym tímom odborníkov a dobrovoľníkov, ponúkať nepretržité doprevádzanie nemocného až do jeho smrti a podporu blízkych i po smrti klienta.
Primárnym rozdielom je prostredie poskytovania pomoci. Pri domácej hospicovej starostlivosti klient zostáva vo svojom vlastnom prostredí, hlavné bremeno starostlivosti zostáva na blízkych, odborníci klienta navštevujú. Domáca forma odbornej starostlivosti je náročnejšia na koordináciu všetkých typov pomoci (ošetrovateľskej, lekárskej, sociálnej, psychologickej, duchovnej, dobrovoľníckej). V domácom prostredí možno dnes zvládať mnohé fyzické symptómy nemoci, a keď aj nie, bude možné reagovať tak rýchle a kvalitne ako pri hospitalizácii. Naproti tomu sa očakáva, že v domácom prostredí budú lepšie naplnené psychické, sociálne i duchovné potreby nemocného. Nemocný má doma možnosť „dožiť svoj príbeh“, sú vytvorené lepšie predpoklady pre zachovanie integrity a dôstojnosti človeka. Pacient zostáva medzi svojimi blízkymi, ktorí mu môžu vytvárať zázemie a byť emocionálnou oporou, vo väčšej miere si zachováva svoju rolu v rámci rodiny. Známe prostredie môže pôsobiť podporne pre lepšie vyrovnávanie sa s infaustným stavom.