Referát: Alexander Graham Bell

Americký vedec škótskeho pôvodu, vynálezca telefónu. Narodil sa 3. marca 1847 v Edinburghu. Po štúdiách na Kráľovskej vysokej škole v Edinburghu a na University College v Londýne, kde pôsobil jeho starý otec ako profesor a učiteľ rečí,a po krátkom učiteľovaní sa stal Bell v roku 1867 asistentom svojho otca Alexandra Melvilla Bella, profesora fyziológie rečových orgánov, ktorý sa preslávil objavom fonetického systému „viditeľnej reči“ na vyučovanie hluchých.
A. G. Bell sa už od mala zaujímal o mechaniku hlasu a sluchu, predovšetkým pod vplyvom otcovým a dedovým, jeho záujem o túto oblasť však silne vzrástol, keď jeho matka ohluchla. Snaha pomáhať hluchým sa stala jeho celoživotným cieľom. Už ako chlapec si urobil hovoriaci automat z gumy , bavlny a mechov. Neskôr získal ľudské ucho z lekárskej fakulty a skonštruoval fungujúci zapisovač zvuku- fonoautograf – pripojil tenkú slamku k ušnému bubienku tak, že jej druhý koniec zapisoval kmity bubienka na začadenom skle.