Druhá svetová vojna hlboko zasiahla do života a ľudského myslenia takmer na celom svete. Po víťazstve nad fašizmom bolo hlavnou úlohou medzinárodnej politiky nové usporiadanie sveta podľa zásad, na ktorých sa dohodla protihitlerovská koalícia. Za ne bojovali vojaci spojeneckých armád.
Otrasné udalosti vojny ovplyvnili aj tematickú a estetickú podobu umenia, najmä literatúry.
V literatúre sa prehodnocuje vzťah k minulosti a tradíciám. Odlišné spoločenské pomery spôsobili, že kultúrna politika rozdielne pristupovala k otázkam súvisiacim s fungovaním literatúry v jednotlivých štátoch.
Západná literatúra nadväzovala na predvojnové umelecké smery, v literatúrach socialistických krajín vládol jednotný umelecký smer socialistický realizmus.
Určité uvoľnenie nastalo koncom 50. a začiatkom 60. rokov, v období kritiky kultu osobnosti.
Po roku 1945 popri realizme začali v západoeurópskej i americkej literatúre vznikať nové prúdy a umelecké smery.