Staroveké pramene Alexandra Macedónskeho glorifikujú, alebo úplne zhadzujú, takže je ťažké ho hodnotiť. Ak sa Alexander kritizuje, kritizuje sa jeho megalománia po Gaugaméle (hoci to mohol byť len grécky stereotyp pre opisy takýchto vládcov), vražda priateľa Kleita a pod.
Vcelku sa názor na Alexandra pohybuje medzi bohom inšpirovanou misiou s cieľom zjednotiť ľudský rod, až po presvedčenie, že išlo o staroveký ekvivalent Napoleona či Hitlera, teda megalomana zamilovaného do myšlienky ovládnuť svet.
Alexandrova vojenská genialita sa bez závisti uznáva, no v ľudskej sfére vyplávali na povrch aj negatívne stránky, na ktoré sa často zabúdalo- pijanstvo, brutálne masové vraždenie civilného obyvateľstva, Kleitova smrť atď. Problematickým stále zostáva vzťah Alexandra k podmanenému obyvateľstvu a aspekt jeho zbožšťovania.