Analýza: Inštitút Krista Veľkňaza (Žakovce)

Chceme poukázať na skupinu ľudí, ktorí sa dostali na okraj spoločnosti, a taktiež chceme poukázať aspoň na minimálne možnosti riešenia a zmenenia situácie týchto ľudí v neštátnych zariadeniach, ktoré vznikali po novembrovej revolúcii 1989 a dokážu pomôcť mnohokrát účelnejšie a úspešnejšie ako štátne zariadenia. Práve v tomto období je táto téma zvlášť aktuálna, nakoľko sa aj na Slovensku znova objavuje kategória žobrákov. Moderná spoločnosť im dala nové meno a spoločensky ich zaradila niekam úplne na koniec pomyselného rebríčka. Teraz ich nazývame bezdomovcami, lebo nemajú kde bývať. Slovo bezdomovec sa u nás udomácnilo, ako preklad anglického slova „homeless“. Bezdomovec sa však nedá charakterizovať len týmto pojmom. Bezdomovec je tiež človekom bez hygienických návykov a nemá ani možnosť pravidelného stravovania. Títo ľudia sú spoločensky neprispôsobiví a často sa nachádzajú v sociálnych kolíziach. Bezdomovcami sú aj ľudia vracajúci sa z výkonu trestu, alkoholici, alebo aj narkomani, ktorý sa nedokážu zaradiť do normálneho života. Sú to však ľudia trvale, alebo prechodne nezamestnaní. Bezdomovcami sú najčastejšie:
a) absolventi detských domovov a reedukačných domovov
b) odsúdení ľudia, po ukončení výkonu trestu
c) mentálne retardovaní ľudia
d) sociálne a ekonomicky slabí ľudia so snahou pracovať
e) alkoholici, ľudia závislí na omamných látkach a gambleri