K jedným z nepriehľadnuteľných pastoračných výziev pokladám dôstojnosť ženy ako predobraz čistej manželskej lásky a rodiny.
V dnešnej dobe sa zo strany Cirkvi, kresťanskej spoločnosti ako aj samotného kresťana- jednotlivca vníma a rieši tento problém z rôznych uhlov pohľadu. Je známe, že sa akosi zmenil pohľad nielen na osobu ženy a jej úlohu v ľudskej spoločnosti, ale aj na hodnotu manželskej lásky v manželstve a na posudzovanie manželských úkonov z hľadiska tejto lásky. Dôstojnosť ženy a jej povolanie, hoci boli stále predmetom ľudského a kresťanského uvažovania, nadobudli v posledných rokoch osobitnú dôležitosť.
Ak sa budeme dištancovať od akéhokoľvek záujmu o ochranu dôstojnosti ženy a stáť v úzadí pri jej znehodnocovaní a poškvrnení, nečudujme sa, že hodnota a pozícia rodiny, ktorá je už teraz vo veľkej miere narušená a poškodená sa naruší ba dokonca znehodnotí úplne.
V našej dobe výdobytky vedy a techniky umožňujú dosiahnuť istý stupeň materiálneho blahobytu, jedným na prospech, druhým na zhoršenie. Takýmto spôsobom tento jednostranný pokrok môže znamenať aj zánik citlivosti pre človeka, pre to, čo je podstatne ľudské.
Moderné prostriedky spoločenskej komunikácie sú podrobené pokušeniu manipulovať posolstvo, skresľovať pravdu o človekovi. Vidíme, že ich ochrana je na nedostatočnej úrovni. A vidíme aj dôsledky tohto stavu : stratu úcty človeka k sebe samému i úcty človeka k človeku (osobitne k ženám), narastajúcu hrubosť a bezohľadnosť v myslení, cítení i konaní človeka so všetkými následkami, devalváciu lásky i sexuality do polohy uspokojovania biologických potrieb,