Seminárna práca: Súkromné vlastníctvo vo svetle sociálneho učenia Cirkvi
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:80,5 %
- Typ:Seminárna práca
- Kategória:Humanitné vedy
- Podkategória:Sociálne vedy
- Predmet:Sociálna náuka cirkvi
- Ročník:2. ročník
- Rozsah A4:7 strán
- Zobrazené:1 411 x
- Stiahnuté:6 x
- Veľkosť:0,1 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.doc)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:25308
- Posledna úprava:23.06.2009
ÚVOD
Pre túto tému som sa rozhodla, pretože je vždy aktuálna a je potrebné sa zaoberať sociálnymi otázkami a problémom súkromného vlastníctva. Pri práci som sa inšpirovala a čerpala z encyklík pápeža Leva XIII., Pia XI., Jána XXIII a Jána Pavla II. Uvedomujem si, že téma nie je tak jednoduchá ako by sa na prvý pohľad zdalo, preto môžem iba zdôrazniť myšlienky pápežov a otvoriť túto problematiku, ktorá by mala v ľuďoch stále pretrvávať. Úvaha nad touto témou by z môjho pohľadu nedocenila skutočnú podstatu a hodnotu dosiahnuté diela Sociálneho učenia Cirkvi.
Pri podrobnom rozbore všetkých encyklík zistíme, že spoločným menovateľom je záujem Cirkvi prebudiť vo všetkých ľuďoch záujem o riešenie naliehavých spoločenských otázok, nakoľko ani pri najlepšej vôli ich samotná Cirkev nedokáže riešiť, ale rovnako ani žiadne iné spoločenstvo ba ani jednotlivé štáty.
"Bránením zásady súkromného vlastníctva Cirkev sleduje vznešený mravno-spoločenský cieľ. Nemá v úmysle jednoducho brániť súčasný stav vecí, ako keby v ňom videla vyjadrenie Božej vôle, ani z princípu chrániť boháčov a plutokratov proti chudobným a nemajetným... Cirkev sleduje skôr to, aby ustanovizeň súkromného vlastníctva bola taká, aká má byť podľa plánov Božej múdrosti a ustanovení prirodzeného poriadku.", teda aby súkromné vlastníctvo bolo zárukou osobnej slobody a zároveň nenahraditeľným prvkom spoločenského poriadku.“(Pius XII)
Pre túto tému som sa rozhodla, pretože je vždy aktuálna a je potrebné sa zaoberať sociálnymi otázkami a problémom súkromného vlastníctva. Pri práci som sa inšpirovala a čerpala z encyklík pápeža Leva XIII., Pia XI., Jána XXIII a Jána Pavla II. Uvedomujem si, že téma nie je tak jednoduchá ako by sa na prvý pohľad zdalo, preto môžem iba zdôrazniť myšlienky pápežov a otvoriť túto problematiku, ktorá by mala v ľuďoch stále pretrvávať. Úvaha nad touto témou by z môjho pohľadu nedocenila skutočnú podstatu a hodnotu dosiahnuté diela Sociálneho učenia Cirkvi.
Pri podrobnom rozbore všetkých encyklík zistíme, že spoločným menovateľom je záujem Cirkvi prebudiť vo všetkých ľuďoch záujem o riešenie naliehavých spoločenských otázok, nakoľko ani pri najlepšej vôli ich samotná Cirkev nedokáže riešiť, ale rovnako ani žiadne iné spoločenstvo ba ani jednotlivé štáty.
"Bránením zásady súkromného vlastníctva Cirkev sleduje vznešený mravno-spoločenský cieľ. Nemá v úmysle jednoducho brániť súčasný stav vecí, ako keby v ňom videla vyjadrenie Božej vôle, ani z princípu chrániť boháčov a plutokratov proti chudobným a nemajetným... Cirkev sleduje skôr to, aby ustanovizeň súkromného vlastníctva bola taká, aká má byť podľa plánov Božej múdrosti a ustanovení prirodzeného poriadku.", teda aby súkromné vlastníctvo bolo zárukou osobnej slobody a zároveň nenahraditeľným prvkom spoločenského poriadku.“(Pius XII)