Človek v pracovnom procese nie je izolovaný, ale vstupuje do určitých spoločenských vzťahov so svojím okolím. Tieto vzťahy vyplývajú nielen zo spoločných pracovných úloh, rovnakého povolania, služobnej závislosti, ale aj zo vzájomných sympatií, priateľstva, antipatií, nepriateľstva a pod.
Ľudia v pracovnom procese tvoria rôzne sociálne skupiny. Formálne, ktoré zodpovedajú organizačnej štruktúre podniku alebo neformálne, ktoré vznikajú spontánne a združujú pracovníkov s určitými spoločnými záujmami. Vzájomné vzťahy v sociálnych skupinách vytvárajú tzv. spoločenskú atmosféru, ktorá určuje pracovnú pohodu, spokojnosť s prostredím a kľud pre prácu.
Spoločenská atmosféra môže veľmi podstatne zvýšiť alebo znížiť záujem jednotlivca o prácu, ovplyvňuje jeho pracovnú obetavosť a iniciatívu. Vzhľadom k tomu, že pracovný výkon je okrem iného úmerný i pocitu uspokojenia a uznania, možnosti pre uplatnenie schopností a presúdenie osobnosti v skupine má nepriaznivá spoločenská atmosféra škodlivé účinky nielen zdravotné, prejavujúce sa v zvýšených nárokoch na nervovú sústavu, ale aj pracovné, spočívajúce v pracovnej demoralizácii a v snahe zmeniť alebo opustiť zamestnanie. V dôsledku toho je skúmanie a ovplyvňovanie vzťahov medzi ľuďmi v pracovnom procese veľmi dôležité.
Zamestnanci potrebujú poznať svoje miesto v organizácii. Motivácia však nemusí byť len finančnej povahy. Ide skôr o psychologickú a emotívnu stránku veci. Každý potrebuje motiváciu, ktorá by ho nútila do práce. Motivácia ovplyvňuje komunikáciu medzi ľuďmi v akejkoľvek činnosti. Pokiaľ komunikácia je neefektívna klesá lojalita, znižuje sa záujem o spoluprácu so zamestnancami a klesá aj celkový výkon spoločnosti.