S prejavom sa stretávame denne vo všetkých médiách takmer bez toho aby sme si to uvedomovali. Jazykový prejav môžeme stručne charakterizovať ako spôsob usporadúvania jazykových prostriedkov jazykovým štýlom. Štýl je definovaný ako cieľavedomý výber jazykových prostriedkov. Vzťah medzi prejavom a štýlom odborne vyjadril Jozef Mistrík vo svojej publikácii Štylistika: „Štýl je spôsob prejavu, ktorý vzniká cieľavedomým výberom, zákonitým usporiadaním a využitím jazykových i mimojazykových prostriedkov so zreteľom na tematiku, situáciu, funkciu, zámer autora a na obsahové zložky prejavu.“1 Podľa druhu informácií, ktoré nám sprostredkovávajú, ako aj podľa ich použitia v danom printovom či inom druhu masmédia ich rozdeľujeme na niekoľko druhov. Pre svoju seminárnu prácu som zvolila tri základné druhy jazykového prejavu: odborný , publicistický a umelecký. V nasledujúcich kapitolách oboznámim čitateľa s ich základnými znakmi a prvkami, ako aj ich odlišnosťami a jednotlivé štýly budem na základe nadobudnutých poznatkov navzájom porovnávať. Rozdiely jazykových prejavov sú definované v charakteristických črtách, ktoré však autori často spájajú, čím vytvárajú akísi druh hybridného, v súčasnosti veľmi často používaného prejavu. Všeobecný prehľad o daných druhoch prejavu mi poskytli rozsiahle, ale prehľadné diela Jozefa Mistríka: Kompozícia jazykového prejavu a Štylistika. Informácie z oboru žurnalistického štýlu som čerpala z publikácie Ako sa robia noviny od autora Andreja Tušera. Ukážky jednotlivých štýlov potrebných na rozbor a definíciu znakov a rozdielov som spracúvala z učebnice Cvičenia zo štylistiky od autora J. Findru.