Ak sa začneme zaujímať a hľadať, odkiaľ Cirkev čerpá poznatky pre svoje učenie o manželstve a rodine, nesmieme pritom vynechať knihu kníh Bibliu. Ak ju otvoríme, hneď na začiatku v knihe Genezis sa píše: „Nie je dobre byť človeku samotnému. Nuž učiním mu pomocnicu, ktorá mu bude podobná“ (Gn 2,18).(1) Týmito slovami je vyjadrený úmysel Boží - človek je vyššie od každého zvieraťa (Gn 2, 19n). A preto túto pomocnicu môže nájsť iba v tej, ktorá je „mäsom z jeho mäsa a kosťou z jeho kostí“ (Porov. Gn 2,21n ).(2) Boh stvoril teda pre človeka túto pomocnicu a on kvôli nej opustí otca a matku a privinie sa k nej láskou a budú „jedným telom“ (Gn 2,24).(3) Toto bol pôvodný zámer Boha s človekom. Človek však tento pôvodný zámer si prispôsobil svojim chúťkam a predstavám. Prvotnou hodnotou sa preň stávala plodnosť, ktorej sa ostatné prispôsobilo. Ale keď sa tento bod zaistí, ustanovizeň manželstva sa bude držať stopy dedičných zvykov, ktoré sa však veľmi vzdialili od manželstva - prototypu v Gn 1-2.(4) A tak Boh, ktorý začína výchovu svojho ľudu, dávajúc mu svoj Zákon, čiastočne ho prispôsobí požiadavke „tvrdosti sŕdc” (Porov. Mt 19,8).(5)