Poznámky: Architektúra 20. storočia

Prejav doby okolo roku 1900, fenomén Fin de Siécle, sa nevymedzuje len na základe formálnych znakov
(secesia), v pozadí je skryté duchovné hnutie. Prejavy architektúry obdobia secesie, art nouveau, style
floreale, ... sú veľmi mnohoraké, nezlučiteľné do veľkého klobúka. Základná motivácia, ktorá viedla k vzniku
pestrých foriem, kotvila v predchádzajúcom období, v snahe nájsť úplne odlišnú platformu a vymaniť sa
z historických foriem. Bolo to stále hľadanie odpovede na otázku: V akom štýle máme stavať? Dominantným
prvkom v architektúre bolo využitie moderných technológií, ktoré sa však rozvíjali ďalej. Liate kovové
konštrukcie sa využívali na vytvorenie výtvarného efektu. Hlavným zámerom tohto obdobia bolo osvojiť si
technológie a potom ich výtvarne poňať. Skúsenosť z 19. storočia umožnila architektom zmocniť sa
architektonického materiálu s bravúrou. V duchovnom zázemí obdobia prebiehali diskusie o tom, ako vzniká
forma a ako a na technickú formu opracovaného materiálu nabaľujú symbolické významy. Zohľadňovali sa
pritom etické kritériá, kritériá pravdivosti architektúry. Dôležité bolo poňatie architektúry Violetom le
Ducom, poňatie architektúry z technickej stránky, využitie technológií pre výtvarnú stránku architektúry.
Zdrojmi secesnej architektúry boli veľké obchodné domy, výstavné pavilóny a verejné budovy 19. storočia,
ktoré obsahovali veľký vnútorný priestor s organizovanou prevádzkou (po obvode vnútornej elevácie boli
galérie s vchodmi do jednotlivých kójí). Dôležitým prvkom týchto stavieb bolo osvetlenie zhora, ktoré svojím
svetelným režimom obmieňalo atmosféru v interiéri (hra so svetlom). Tento čisto pragmatický prvok sa
neskôr ako ozvláštnenie dostal aj do architektúry obytných domov. Veľmi dominantným prvkom v interiéroch
bolo schodisko, ktoré bolo bohato stvárniteľné (kovové konštrukcie dostávali výtvarnú formu, tvarovanie
bolo mäkké a plynulé). K estetickým kvalitám kovovej konštrukcie sa pridávali i technické kvality, estetické
kvality konštrukcie a jej odvážnosť sa stávali atribútmi výtvarného diela. Funkčne zdôvodnené priestory
začali potom meniť tvárnosť architektúry, začali sa premietať na fasádu. Fasáda sa mení na klietku zo skla
a kovovej konštrukcie, vo vnútri sa tak vytvára otvorený presvetlený priestor. Takáto architektúra si
vyžadovala perfektný koncept a perfektné prevedenie. Výsledkom bol gesamtkunstwerk, umelecké dielo po
posledný detail. Secesia využíva nový materiál, ktorý sa objavil v druhej polovici 19. storočia. Bol to
železobetón – kovom stužený betón. Na inžinierskych stavbách sa overoval na klenebných konštrukciách
a potom sa šíril na obytnú architektúru.
Zložitosť architektúry bola viazaná na vyššie spoločenské vrstvy. Hovorí sa, že secesia bola štýl bohatých
podnikateľov, nie je to celkom pravda, sú príklady, ktoré vznikli i mimo nich. Na druhej strane je však dobre,
že bol sloh spojený s vyššími vrstvami, pretože tie si to mohli dovoliť a architekt prezentoval svoju tvorbu
v celej šírke.
V secesnom slohu sú spojivá s rokokovou fázou baroka. Tieto spojivá sa prejavujú v interiérových
dekoratívnych prvkoch, v nábytku... (Najväčšia produkcia secesného nábytku bola v Nancy, v meste, ktoré
bolo na výslní i v dobe rokoka.) Secesia bola reakciou na veľký patetický predchádzajúci sloh, historizmus,
takisto ako rokoko na barok. Hlavnými črtami oboch štýlov sú zintímnenie, obrátenie sa k interiéru obytných
budov. I formy a motívy sú podobné, mušľa, morská pena...
Tesne pred koncom prvej dekády 20. storočia (1908-10) sa ako jeden z viacerých vtedajších prúdov prejavil
návrat ku klasicizmu. Bol menej známy, ale kontinuálny a pretrval.