V minulosti sa vyučovací proces chápal ako jednostranné pôsobenie učiteľa na žiakov, ktorého výsledkom je utváranie nových vedomostí, zručností a návykov u žiakov. V súčastnosti je však vyučovanie vzájomné pôsobenie viacerých činiteľov: Učivo, ostatná skutočnosť, učiteľa a žiakov.Učiteľ a žiak sú hlavnými činiteľmi vyučovacieho procesu. Úlohou učiteľa je vyučovať a úlohou žiaka je aktívne sa učiť. Vo vyučovacom procese sa tieto dva činiteľe navzájom ovplyvňujú, prispôsobujú a spolupracujú. Preto žiak nieje len objektom učiteľovho pôsobenia, ale zároveň aj subjektom, pretože prežíva vyučovací proces, vyjadruje postoje spätne pôsoí na metódy práce učiteľa.
Vyčovanie je podľa Kaisera a Kaiserovej(s.197) „sprostredkovanie vedomostí, je to výchova, utváranie charakteru, interakcia medzi učiteľom a žiakom, komunikatívna činnosť. Pri vyučovaní ide jednak o to, aby sa určitým adresátom ( žiakom ) sporostredkovali témy obsiahnute v osnovách. Na druhej strane je toto sporostredkovanie zabudované do interakcií, ktoré môžu sčasti žiť aj vlastným životom. Vo vyučovaní sa učí, no aj vnucujú alebo pripúšťajú rozličné názory, budujú sa mocenské vzťahy, vyrušuje sa, hrá sa, sníva sa, hnevá sa, donáša sa, teda odohráva mnoho sociálnych činností, často v tesnej súvislosti s vlastným procesom učenia.