Esej: Delikvencia - môj kamarát chuligán

Vžiť sa do takých chuligánov skutočne nie je jednoduché. Odsudzujete ich správanie, hnusia sa vám, no keď ich spoznáte bližšie, zisťujete, že sú to tiež len ľudia a dokonca im občas dáte i za pravdu. Raz stojíte ne ich strane, keď vidíte, že ich napadla iná parta a oni sa len bránia, inokedy zase oni napadnú iných a vám sa to vôbec nepáči. Chcete im pomôcť, oni sa aj snažia, no potom sa opäť vrátia k stereotypu svojho života: kradnúť, biť sa, vraždiť, znásilňovať.. Chuligáni sú príťažliví ako pedagogický problém, no odpudiví svojim primitivizmom, nihilistickým postojom k morálke a zákonom spoločnosti. Prečo sú takí? Je to dedičné, je to porucha spadajúca do oblasti medicíny, alebo výchovný nedostatok? Kde sa to začína a čo s tým treba robiť? Ako to, že 16 ročný chlapec vykráda hroby, ďalší znásilní 4 ročné dievčatko a zavraždí taxikára? Je to zlá rodinná výchova, zamestnanosť matiek a vplyv zlých kamarátov? Chuligáni sa snažia imponovať okoliu opovážlivosťou, brutálnosťou, agresivitou a celkovým negativistickým postojom k spoločnosti, k jej zásadám a mravným hodnotám. Mladiství, ktorí sa združujú do chuligánskych párt, nie sú predchádzajúcou výchovou pripravení správne využívať svoj voľný čas.