V súčasnosti sa veľa hovorí o globálnych problémoch, ktoré ohrozujú človeka, najmä v jeho fyzickej existencii. Nemenej závažné sú však etické a výchovné problémy, ktoré ohrozujú človeka a jeho duchovnú existenciu. Pre človeka ako osobnosť je potrebné nielen vzdelanie, ale aj výchova a sebavýchova. Už v útlom veku sa na príkladoch a modeloch správania a vzťahov v rodine kladú základy etiky a prosociálneho správania dieťaťa. Tieto sa počas školskej dochádzky edukačným procesom prehlbujú, v dospelosti, teda vlastne celoživotne sa utvrdzujú a využívajú. Účinná etická výchova však vyžaduje systematické a dlhodobé pôsobenie, vytvára základ, na ktorý je možno nadviazať pri preberaní konkrétnych etických aspektov spoločenského života. Človek sa správa podľa interiorizovaných mravných hodnôt a pravidiel správania a speje k morálnej zrelosti, keď sa rozhoduje na základe svojho svedomia a osvojených mravných zásad a nie podľa verejnej mienky alebo iných vonkajších kritérií.