SOČ: Reformné pedagogické hnutie

Pre vývoj európskeho školstva a pedagogického myslenia v XX. storočí má rozhodujúci význam hnutie zložené z rady jednotlivých smerov a prúdov, ktoré je v historicko-pedagogickej literatúre označované za reformné pedagogické hnutie. Veľmi bohatá je najmä nemecká odborná literatúra, ktorá venuje značnú pozornosť domácim tradíciám reformnej pedagogiky. Aj ďalšie štáty strednej Európy majú vlastné publikácie o domácich tradíciách reformného pedagogického hnutia, ktorých výsledky skúmania sa objavujú v prehľadných spisoch o vývoji a priebehu reformného pedagogického hnutia v Európe. Je smutným faktom, že v týchto spisoch doteraz chýbajú informácie o vývoji reformnej pedagogiky v Československu. Táto situácia vyplýva z nedostatočnej propagácie výsledku reformného pedagogického hnutia v Československu, čo bolo spôsobené ideovým vplyvom marxistickej pedagogiky, ktorá reformné pedagogické hnutie odmietala ako „buržoáznu teóriu preceňujúcu rolu dieťaťa“ a orientovala záujem historikov pedagogiky i od skúmania vývoja prvej Československej republiky. Tradícia reformného pedagogického hnutia bola medzi československými učiteľmi stále živá, o čom svedčí záujem odborníkov i laikov v kritických obdobiach politického vývoja Československa.