Prostredie, v ktorom človek žije, pracuje a odpočíva, sa výraznou mierou podieľa na jeho rozvoji. Umelé životné prostredie, ktoré si človek počas svojho vývoja postupne vytvára, neharmonizuje plne s biologickými a psychickými potrebami človeka. Prispôsobenie nezvládnuté priemyselnou civilizáciou nie je natoľko silné, aby pretrhlo putá k prirodzenému prostrediu. Človek stále silno pociťuje nutnosť kompenzovať život v umelo vytváraných podmienkach stykom s prírodou.
Tento moment potreby interakcie človeka s prírodou vystupuje do popredia najmä v súčasnom období rozvíjajúcich sa priemyselných vzťahov a je tiež jedným z rozhodujúcich momentov pri voľbe špecifickej zábavy vo voľnom čase. Prírodné prostredie vystupuje ako základný prvok a predpoklad pre uskutočnenie určitej činnosti, ktorá má byť prostriedkom regenerácie duševných a fyzických síl človeka. Využívanie prírodného prostredia na zábavu, odpočinok a rekreáciu sa dostáva v súčasnej pretechnizovanej dobe z polohy náhodného a subjektívne voleného spôsobu zábavy a oddychu do polohy existenčnej nutnosti. Je dôležité uvedomiť si tento fakt pri organizovaní našej záujmovej činnosti. Rôzne formy pobytu v prírode zaraďujeme nie iba pre naplnenie voľného času, ale predovšetkým pre značné spoločenské hodnoty.