V priebehu vývoja si každá spoločnosť vytvára určitý komplex pravidiel ľudského správania. V odbornej literatúre sú najčastejšie označované ako normatívny systém spoločnosti. Predstavujú jednotný a vnútorne diferencovaný systém. Jednotlivé štrukturálne zložky majú relatívnu samostatnosť, na druhej strane však vykazujú vzájomne úzku spojitosť.
Hranice medzi nimi nie sú striktne vymedzené. V určitých prípadoch sa čiastočne prekrývajú alebo aj splývajú. Ak sa hovorí o normatívnych systémoch, majú sa na mysli predovšetkým tie formy spoločenského vedomia, ktoré obsahujú nie len implicitné ale aj explicitné pravidlá ľudského správania a jednania, príkazy, zákazy, hranice a ideové podnety určitej ľudskej činnosti.
Ide hlavne o také normy, ktoré vo svojom konečnom dôsledku majú formu všeobecnej záväznej normy obsahujúce požiadavky na regulatívny, humánny charakter a kvalitu spoločenských vzťahov, prípadne osobnosť človeka