Človek už od nepamäti žije v prostredí, na ktoré pôsobí priamo i nepriamo. Človek je tvor biologický, ktorý by sa mal riadiť prírodnými zákonmi a dbať na negatívne následky, ktoré môže spôsobiť do životného prostredia svojou tvorivou činnosťou.
Postupom času sa však človek stal egoista vo vzťahu k prírode, svojimi schopnosťami sa odčlenil od prirodzeného kolobehu prírody a vytvoril si dominantné, správcovské postavenie v tomto systéme. Začal svojimi činnosťami už čoraz silnejšie zasahovať a vplývať na životné prostredie, čo spočíva v jeho pretváraní, prispôsobovaní prírody svojim potrebám a využívaní jeho zdrojov. Súčasne však týmito činnosťami spôsobuje škodu na prírode a na životnom prostredí s následným zhoršovaním zdravotného stavu obyvateľstva, ale aj prírodného prostredia, čo sa stáva čoraz väčším problémom, nielen z lokálneho, ale aj z globálneho hľadiska. Ako keby si človek neuvedomoval, že Zem je konečná a že sa približujeme k hraniciam, ktoré ohraničujú možnosti našej existencie. S narastajúcim rozvojom ľudskej civilizácie sa mení i hodnotová orientácia ľudí, ktorá ženie človeka ďalej, bez ohľadu na ostatné organizmy a prírodné zákony.