V podmienkach dokonalej konkurencie sme vychádzali z toho, že cena vystupovala ako ne-závisle premenná (jednotlivý výrobca ju nemohol ovplyvniť), nezaujímal sa o celkový dopyt, ako ho môže ovplyvniť, bol tzv. cenovým príjemcom (angl. price taker). Rozhodoval iba o tom, aké množstvo výrobkov dodá na trh pri danej rovnovážnej cene. (Pochopiteľne, ak viacero výrobcov dodalo viac výrobkov, ponuka prevýšila dopyt a zmenila sa rovnovážna cena, ktorá opäť vystupovala voči jednotlivej firme ako daná.) Rovnováha výrobcu (t.j. dosiahnutie svojho cieľa) z dlhodobého hľadiska vystupovala aj ako rovnováha odvetvia ako celku (nepristupujú ďalšie firmy, ani z odvetvia firmy neodchádzajú).