1. Dejiny sociálnej politiky( starovek, budhizmus, kresťanstvo, silám), Platón, Aristoteles.
Sociálne otázky sprevádzajú ľudstvo celými dejinami. Opatrenia sociálnej povahy mali predchodcov ešte v rodových vzťa¬hoch. Prvé štátne podpory sa týkajú vojnových vyslúžilcov, vdov a pozostalých detí (babylonský Chammurapi, 1792-1750 pred n. l.)
Konfucius (551 - 479 p.n.l.). Jeho učenie je považované za najdôležitejšie v čínskej náboženskej tradícii. Kanonické knihy (5) spolu s ďalšími konfuciánskymi textami sa stali základom učenia a ucelenou filozofickou, sociálnou, politickou a intelektuálnou náukou.
Usiluje sa o vytvorenie súladu a dosiahnutie pokoja v ľudských vzťahoch. Jeho posolstvo totiž znie: „ Ako chcete slúžiť duchom, keď neviete slúžiť ľuďom? Ako chcete pochopiť smrť, keď neviete nič o živote? Má rad ľudí a život. Je autorom výroku: Čo nechceš, aby iní robili tebe, nerob ty iným! Každý človek by mal vedieť, že pre svoj život nevyhnutne potrebuje druhých: Treba byť sám sebou, ale nezanedbávať druhých. Konfucianizmus vyzdvihuje predovšetkým zodpovednosť každého človeka, pretože bez nej sa nedá medzi ľuďmi vytvoriť súlad.