Metódou identifikácie prostredníctvom otlačkov prstov sa zaoberali ako jedni z prvých Angličania William James Herschel a jeho vrstovník Henry Faulds. Približne v tej istej dobe ako žili a tvorili obaja vyššie menovaní v Nemecku zverolekár Viliam Eber navrhol pruskej vláde použitie daktyloskopie k bezpečnostným účelom a takisto Američan Gilbert Tompson sa zaoberal myšlienkou využívania otlačkov prstov k zabráneniu falšovania šekov. Ale až Francois Galton (1822 – 1911) položil v svojom diele „Finger Prints“ vedecké základy modernej klasifikácie obrazcov papilárnych línií, využiteľných pre kriminalistické účely. Galtonova metóda však spočiatku mala len doplniť tzv. „bertillonáž“, ktorá však neskôr so svojimi troma otlačkami prstov neskôr zavedenými, avšak neklasifikovanými prehrala nevyhlásenú vojnu.