S rozvojom vedy a techniky okrem pozitívnych, pre človeka prospešných stránok, sa začali objavovať aj negatívne, pre človeka alarmujúce javy, ktoré viedli k trvalému poškodeniu jeho zdravia (hluk, vibrácie, toxické chemické látky a prípravky, prach, žiarenia, vynútená pracovná poloha, nadmerná fyzická záťaž, stres a pod.), k zníženiu jeho výkonnosti, narastaniu nadmernej únavy a narušeniu pohody pri plnení pracovných úloh. Najmä tieto negatívne javy viedli v minulosti učencov k dôkladnejšiemu preskúmaniu práce a k riešeniu otázok, nielen humanizácie práce, ale aj podmienok, pri ktorých sa realizuje. To dodnes vedie ergonómov k hľadaniu takých podmienok, ktoré zabránia poškodeniu zdravia pracovníka, zvýšia účinnosť jeho práce a dosiahnu pritom žiadaný pocit pracovnej pohody pracovníka...