Augustinus sa narodil roku 354 v Tagaste (dnešný Tunis) ako syn pohanského otca a kresťanskej matky. Jeho názory i spôsob života boli spočiatku dosť vzdialené od kresťanstva. V diele Vyznania (Confessiones) podrobne opisuje cestu svojho hľadania. Najskôr bol stúpencom manicheizmu (dualistického gnostického učenia babilónskeho kňaza Maniho – polovica 3. storočia), potom sa obrátil k skepticizmu, neskôr k Plotinovým dielam a novoplatonizmu, aby napokon prešiel ku kresťanstvu. Ako 33-ročný sa pod vplyvom milánskeho biskupa Ambróza obrátil na kresťanskú vieru. Roku 391 sa stal kňazom a roku 395 biskupom v severoafrickom meste Hippo. Zomrel roku 430.
Z Augustinových početných diel uvedieme len niektoré, charakterizujúce jednotlivé obdobie jeho tvorby: 1. rané obdobie (do roku 390) – polemika so skeptikmi v diele Proti akademikom; 2. prechodné obdobie (do roku 395) O pravom náboženstve, O slobode vôle; 3. obdobie biskupského pôsobenia (do roku 430) – O Trojici, O Božom štáte a Vyznanie.