Referát: Lisabonská stratégia - ekonomika
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:78,4 %
- Typ:Referát
- Univerzita:Univerzita Komenského v Bratislave
- Fakulta:Fakulta managementu
- Kategória:Ekonomika
- Podkategória:Management
- Predmet:Ekonomika
- Autor:borka2608
- Ročník:1. ročník
- Rozsah A4:3 strán
- Zobrazené:1 331 x
- Stiahnuté:13 x
- Veľkosť:0,1 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.doc)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:2623
- Posledna úprava:28.02.2017
Referát obsahuje popis sformulovania Lisabonskej stratégie, revíziu Lisabonskej stratégie, Národnú Lisabonskú stratégiu, Národný program reforiem
Ukážka:
Sformulovanie Lisabonskej stratégie
K sformulovaniu Lisabonskej stratégie Európskej únie podnietil najvyšších predstaviteľov členských krajín predovšetkým nepriaznivý hospodársky vývoj v EÚ koncom minulého desaťročia v porovnaní s inými významnými hospodárskymi regiónmi sveta. Príčinou stagnácie alebo zaostávania euroregiónu boli hlavne ustavične odsúvané hlboké ekonomické reformy v členských krajinách EÚ. Zároveň pokračujúci nadmerný a dlhodobo neudržateľný nárast sociálnych výdavkov znižoval investície do výskumu a vývoja a ľudských zdrojov. S pokračujúcimi integračnými trendmi a pri pôsobení takých negatívnych trendov v členských krajinách Únie akými bol nepriaznivý demografický vývoj Európy, nedostatočné štrukturálne zmeny v ekonomike členských krajín v podmienkach narastajúcej globalizácie vyvstávala čoraz nástojčivejšia potreba definovania spoločnej hospodárskej stratégie krajín tohto zoskupenia tak, aby bolo možné v nich v najbližšom desaťročí dosahovať vyšší hospodársky rast a zároveň zachovať princíp európskeho sociálneho modelu.
Ukážka:
Sformulovanie Lisabonskej stratégie
K sformulovaniu Lisabonskej stratégie Európskej únie podnietil najvyšších predstaviteľov členských krajín predovšetkým nepriaznivý hospodársky vývoj v EÚ koncom minulého desaťročia v porovnaní s inými významnými hospodárskymi regiónmi sveta. Príčinou stagnácie alebo zaostávania euroregiónu boli hlavne ustavične odsúvané hlboké ekonomické reformy v členských krajinách EÚ. Zároveň pokračujúci nadmerný a dlhodobo neudržateľný nárast sociálnych výdavkov znižoval investície do výskumu a vývoja a ľudských zdrojov. S pokračujúcimi integračnými trendmi a pri pôsobení takých negatívnych trendov v členských krajinách Únie akými bol nepriaznivý demografický vývoj Európy, nedostatočné štrukturálne zmeny v ekonomike členských krajín v podmienkach narastajúcej globalizácie vyvstávala čoraz nástojčivejšia potreba definovania spoločnej hospodárskej stratégie krajín tohto zoskupenia tak, aby bolo možné v nich v najbližšom desaťročí dosahovať vyšší hospodársky rast a zároveň zachovať princíp európskeho sociálneho modelu.