Komunikácia, výmena správ a myšlienok patria k základným potrebám človeka už od pradávna. Dorozumievanie rečou však bolo možné len na vzdialenosť, do ktorej dosiahol ľudský hlas. Aby sa dosah správ zväčšil, hľadal človek technické prostriedky, ktorými by správu preniesol aj na veľké vzdialenosti. Začal používať napr. svetelné alebo dymové znamenia, ktoré sa stali prvými oznamovacími prostriedkami.
S pokrokom techniky sa zväčšovala aj zložitosť a dômyselnosť technických prostriedkov. Väčšina z nich pracovala na optickom princípe, ktorý obmedzoval prenos na vzdialenosť priamej viditeľnosti. Postupné zdokonaľovanie optických oznamovacích prostriedkov našlo na konci 18. Storočia formu optického telegrafu francúzskeho mechanika Chappa. Rôznym postavením signalizačného trámu s krídlami bolo možné vysielať takmer 200 znakov po trase utvorenej radio-telegrafov umiestených na osobitných vežiach, alebo vyšších budovách. Prvá trasa optického telegrafu medzi francúzskymi mestami Paríž a Lille merala 30 míľ a bolo na nej 22 staníc. Prenos správ sa tu uskutočňoval v rekordnom čase 45 minút...