V súvislosti s hospodárskou, politickou i teoretickou zaostalosťou nemeckých štátnikov obsahuje nemecká akademická filozofia ešte v 18. storočí problémy scholastickej filozofie. Dokonca sa na akademickej pôde v 18. storočí v Nemecku objavujú pokusy o racionálnu teológiu, racionálne obrana teologických tvrdení. Ani empirizmus nie je v Nemecku.
Descartes otvára problém novovekej filozofie, keď tvrdí, že filozofia musí začať „istotou poznávajúceho ja.“ Kladie dôraz na subjekt, nie objekt. Filozofi boli dovtedy naivnými realistami (či svet je realita – vedomie, schopnosť myslieť)...