Semestrálna práca: Antropogenéza
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:76,0 %
- Typ:Semestrálna práca
- Univerzita:Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave
- Fakulta:Filozofická fakulta
- Kategória:Humanitné vedy
- Podkategória:Psychológia
- Predmet:Psychobiológia
- Autor:nikita1404
- Dokumentácia:Stiahni
- Ročník:1. ročník
- Rozsah A4:10 strán
- Zobrazené:2 458 x
- Stiahnuté:1 x
- Veľkosť:0,1 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.doc)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:26588
- Posledna úprava:09.10.2009
Úvod
Pre evolúciu človeka je z primátov veľmi dôležitý vývoj ich antropoidných predstaviteľov, lebo medzi nimi hľadáme počiatky fylogenetickej línie vedúcej nakoniec až k Homo sapiens.
Poznatky, slúžiace ako doklady o vývoji človeka, sa zvykli tradične deliť na dve skupiny - na priame a nepriame dôkazy jeho evolúcie. Na základe sledovania vývojových radov vytváraných z fosílnych nálezov ("priamych" historických dokumentov prírody) sa skamenené pozostatky predchodcov človeka pokladali za priame dôkazy vývoja. Poznatky z porovnávania znakov dnešných živočíšnych druhov s podobnými znakmi človeka, chápané ako dôsledok dlhého spoločného fylogenetického vývoja, sa interpretovali ako nepriame dôkazy vývoja.
Pre evolúciu človeka je z primátov veľmi dôležitý vývoj ich antropoidných predstaviteľov, lebo medzi nimi hľadáme počiatky fylogenetickej línie vedúcej nakoniec až k Homo sapiens.
Poznatky, slúžiace ako doklady o vývoji človeka, sa zvykli tradične deliť na dve skupiny - na priame a nepriame dôkazy jeho evolúcie. Na základe sledovania vývojových radov vytváraných z fosílnych nálezov ("priamych" historických dokumentov prírody) sa skamenené pozostatky predchodcov človeka pokladali za priame dôkazy vývoja. Poznatky z porovnávania znakov dnešných živočíšnych druhov s podobnými znakmi človeka, chápané ako dôsledok dlhého spoločného fylogenetického vývoja, sa interpretovali ako nepriame dôkazy vývoja.