Pre evolúciu človeka je z primátov veľmi dôležitý vývoj ich antropoidných predstaviteľov, lebo medzi nimi hľadáme počiatky fylogenetickej línie vedúcej nakoniec až k Homo sapiens.
Poznatky, slúžiace ako doklady o vývoji človeka, sa zvykli tradične deliť na dve skupiny - na priame a nepriame dôkazy jeho evolúcie. Na základe sledovania vývojových radov vytváraných z fosílnych nálezov ("priamych" historických dokumentov prírody) sa skamenené pozostatky predchodcov človeka pokladali za priame dôkazy vývoja. Poznatky z porovnávania znakov dnešných živočíšnych druhov s podobnými znakmi človeka, chápané ako dôsledok dlhého spoločného fylogenetického vývoja, sa interpretovali ako nepriame dôkazy vývoja.