Komunikácia je jedna zo základných potrieb inteligentných bytostí. Človek je sociálny živočích, inštinktívne potrebuje združovať sa v sociálnych skupinách. Rôzne formy kolektívneho života sa rozvíjajú od dôb kedy sa evolúciou oddelil od spoločného prapredka a stal sa hominidom. Je, na základe archeologických nálezov, pravdepodobné, že prvým sociálnym útvarom bola tlupa zberačov a lovcov potravy, ktorá sa začala konsolidovať počas neolotickej poľnohospodárskej revolúcie. Zakladanie trvalých sídiel viedla k diferenciácii a zrodu trvalejších sociálnych štruktúr. Vzpriamená chôdza, zraková kontrola prostredia a deľba práce viedli k nepretržitému nárastu komunikačných potrieb. Predpokladá sa, že stádovitosť predstavuje archaickú silu zakotvenosti komunikačných potrieb. Podnes sa prejavuje v najrôznejších masových, ale predovšetkým davových akciách.