Z historického pohľadu je úloha spaľovania odpadu známa už tisíce rokov. Využívalo sa na jednej strane za účelom zredukovania objemu prebytočného materiálu z domácnosti, obchodovania ale aj poľnohospodárskeho odpadu - na druhej stane za účelom získavania tepla pre ohrev a varenie. Taktiež uvedomenie si problémov spojených so spaľovaním odpadu má dlhú históriu. Prvé zmienky o mestských nariadeniach týkajúcich sa spaľovania odpadu na otvorenom priestranstve pochádzajú z Anglicka z 13. storočia. Priemyselná revolúcia v 18. a 19, storočí priniesla tak zmenu v osídlení (explozívny rast urbanizácie) ako aj výrazný nárast odpadov, vrátane komunálneho odpadu. Narastá uvedomenie si rizík ohrozenia zdravia v dôsledku nevhodného nakladania s odpadom. Začína byť jasné, že nekontrolované spaľovanie odpadu, najmä v blízkosti osídlených oblastí, je trvalo neudržateľnou praxou. Alternatívou je hromadné spaľovanie odpadu za kontrolovaných podmienok, napr. vtedy, keď je na to vhodné počasie, nie v dobe inverzie. Nie je preto prekvapujúce, že prvá spaľovňa tuhého komunálneho odpadu vzniká v Nottinghame v Anglicku v roku 1874 a v roku 1912 existuje už okolo 300 spaľovní, z ktorých v 76 sa odpad spaľuje aj za účelom získavania tepla. Vtom istom období nastáva rozvoj spaľovní aj v iných industrializovaných krajinách, napr. Švédsko, Nemecko a aj USA.