Ľudská spoločnosť je nemysliteľná bez komunikácie, ktorá je spôsobom výmeny informácií. Zmyslom komunikovania je prenos informácie. Informácia ako veličina je sama osebe nevnímateľná, a preto je vždy viazaná na istý materiálny základ, na vnímateľnú substanciu, ktorá slúži ako jej nosič. Opiera sa o signály, ktoré účastníci komunikačného aktu musia byť schopní na základe istého kódu vysielať i prijímať. Spôsob vnímania je rozhodujúci a určuje povahu materiálnych signálov. V medziľudskej komunikácii teoreticky prichádzajú do úvahy všetky zmysly: zrak, sluch, hmat, čuch a chuť. To sú vstupy, ktoré ľudí aj iné živé tvory spájajú s okolitým svetom a umožňujú im orientovať sa v ňom. Zvieracia signalizácia sa líši od ľudskej reči vo viacerých ohľadoch, najviac v tom, že zvieracie správanie je reakciou na okamžitú situáciu...