„Ak sa nám človek javí chudobný, pretože nedokáže zahnať hlad, potom sa táto diagnóza chudoby nesmie meniť len na základe faktu, že aj iní môžu byť hladní a že tento človek relatívne nie je na tom horšie ako väčšina ostatných. To isté platí pre stratu ďalších druhov spôsobilostí, napr. tých „sociálnejších“ ako hanbiť sa objaviť na verejnosti pre chudobu vlastného oblečenia... Testom (absencie chudoby) nie je „mať rovnakú hanbu ako ostatní“, ale nemať žiadnu hanbu, absolútne žiadnu.“
(Amartya Sen, nositeľ Nobelovej ceny za ekonomiku za rok 1998)
Amartya Sen sa domnieva, že ľudia prežívajú chudobu ako zahanbenie a ak môžu, zatajujú ju. V dnešnej zložito organizovanej spoločnosti máme život druhých zriedka ako na dlani a to ukrývanie chudoby uľahčuje. Platí to aj pre chudobu na Slovensku. Hovorí sa o nej málo a aj to nie vždy s porozumením. Niektoré nedorozumenia súvisia s existenciou mnohých definícií a spôsobov merania chudoby.