Sv. Augustín, biskup a cirkevný učiteľ, známy i pod menom Aurelius Augustinus, pochádza zo severoafrickej rímskej provincie Numídie. Narodil sa 13. novembra 354 v Tagaste. Jeho otec Patricius bol pohan a bol členom mestskej rady. Matka – sv. Monika bola kresťankou a syna vychovávala v kresťanskej viere. Mal ešte dvoch súrodencov: brata Navigia a sestru, ktorej meno nie je známe. Augustín sa ľahko učil. V 16. rokoch ho rodičia poslali do Kartága, aby tam ukončil svoje vzdelanie. Tu spoznal mladú ženu, s ktorou žil 14 rokov. Spolu mali syna Adeodata, ktorého veľmi miloval. Keď ukončil štúdia, bolo mu zaťažko usadiť sa a učiť. Hľadal zmysel života, až ho zlákala sekta manichejcov, ktorá zapríčinila aj jeho prechodný rozchod s matkou.
Odišiel učiť do Ríma, neskôr do Milána. Tam sa stretol s biskupom Ambrózom, v ktorého kázňach nachádzal odpovede na mnohé nevyriešené otázky a vnútorné konflikty. Na Bielu sobotu r. 387 bol so svojím synom pokrstený. Vrátil sa späť do Afriky a vytvoril tam kláštornú komunitu, ale r. 391 bol proti svojej vôli vysvätený za kňaza a o 5 rokov neskôr bol zvolený za biskupa v Hippo, kde aj v r. 430 zomrel. Z mnohých diel, ktoré napísal, najväčší ohlas dosiahli Vyznanie a De civitate Dei (O Božom štáte).