Seminárna práca: Rodinná výchova
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:58,3 %
- Typ:Seminárna práca
- Kategória:Humanitné vedy
- Podkategória:Sociálne vedy
- Autor:barca33
- Ročník:1. ročník
- Rozsah A4:12 strán
- Zobrazené:533 x
- Stiahnuté:8 x
- Veľkosť:0,1 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.doc)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:26837
- Posledna úprava:19.10.2009
1.Rodinná výchova: rodičovská autorita
1.1Čo je autorita?
„Najpodstatnejšie pre vzťah rodič - dieťa je, že „psychologický rozmer“ rodiča je väčší ako psychologický rozmer dieťaťa. Ak by sme sa to pokúsili znázorniť kruhmi, zrejme by sme ich nenakreslili nasledovne. Rozmer rodiča sa očami dieťaťa nezhoduje s jeho vlastným rozmerom, bez ohľadu na vek dieťaťa“ (Gordon, 1955, s.128). Nemám na mysli telesné miery, ale skôr „psychické rozmery“. Podľa dieťaťa sú „ psychologické rozmery“ rodiča vždy väčšie ako jeho vlastné, čo sa dá pozorovať aj vo výrazoch. Spočiatku považuje každé dieťa svojich rodičov za akési božstvo. „Tento rozmerový rozdiel pociťuje dieťa nielen preto, lebo rodičia sú väčší a silnejší, ale aj preto, lebo aj ich vedomosti a znalosti sú väčšie. Obdivuje škálu ich chápania, presnosť ich predpovedí, múdrosť ich úsudkov. Niekedy je tento dojem opodstatnený, inokedy nie“ (Gordon, 1955, s.129). Deti často prisudzujú rodičom črty, vlastnosti, schopnosti, ktoré vôbec nevlastnia.
1.1Čo je autorita?
„Najpodstatnejšie pre vzťah rodič - dieťa je, že „psychologický rozmer“ rodiča je väčší ako psychologický rozmer dieťaťa. Ak by sme sa to pokúsili znázorniť kruhmi, zrejme by sme ich nenakreslili nasledovne. Rozmer rodiča sa očami dieťaťa nezhoduje s jeho vlastným rozmerom, bez ohľadu na vek dieťaťa“ (Gordon, 1955, s.128). Nemám na mysli telesné miery, ale skôr „psychické rozmery“. Podľa dieťaťa sú „ psychologické rozmery“ rodiča vždy väčšie ako jeho vlastné, čo sa dá pozorovať aj vo výrazoch. Spočiatku považuje každé dieťa svojich rodičov za akési božstvo. „Tento rozmerový rozdiel pociťuje dieťa nielen preto, lebo rodičia sú väčší a silnejší, ale aj preto, lebo aj ich vedomosti a znalosti sú väčšie. Obdivuje škálu ich chápania, presnosť ich predpovedí, múdrosť ich úsudkov. Niekedy je tento dojem opodstatnený, inokedy nie“ (Gordon, 1955, s.129). Deti často prisudzujú rodičom črty, vlastnosti, schopnosti, ktoré vôbec nevlastnia.