Pre sociálneho pracovníka sa slovo stáva základným pracovným nástrojom - jeho prostredníctvom pôsobí na človeka, stáva sa dominantným činiteľom v komunikačnom procese. Vzhľadom na to na ňom, ako na profesionálovi, leží zvýšená zodpovednosť za spôsob vedenia rozhovoru, za jeho atmosféru i celkové vyznenie.
Reč, schopnosť dohovoriť sa, sa tvorí jeden z významných atribútov človečenstva.
Podcenenie komunikačnej spôsobilosti, nedostatok komunikácie, jej zlyhávanie môže spôsobiť problémy, konflikty. Na báze neschopnosti nájsť spoločnú reč a spoločné východiská, vznikajú nedorozumenia nielen medzi ľuďmi, ale aj medzi národmi. Slovo tvorí jeden zo základov ľudskej kultúry je v ňom ukrytá najväčšia energia na zemi, energia ľudského ducha. Prostredníctvom neho dochádza k uchovaniu kultúrneho dedičstva, k výmene názorov, postojov, diplomatických posolstiev.
Sociálnu komunikáciu definuje kolektív autorov D. Krech, R. Crutchfield, E. N. Ballachey (1968) ako vzájomnú výmenu významov medzi ľuďmi, uskutočnenú predovšetkým prostriedkami používania konvenčných symbolov.