Skriptá: Skriptá z predmetu Fytocenológia a lesnícka typológia

Predmet "Fytocenológia a lesnícka typológia" pozostáva z dvoch na seba nadväzujúcich disciplín. Fytocenológia je náuka o vegetácii (rastlinstve), v ktorej rastlinné spoločenstvá predstavujú rovnorodejšie a stabilnejšie zoskupenia rastlín utvárajúce sa v dôsledku kompetičného tlaku edifikátorov (v lese najmä drevín).
Aj keď sa rastlinné spoločenstvá (fytocenózy) vyskytujú v prírode vždy ako zložky biocenóz spolu so živočíchmi a inými organizmami, zostáva fytocenológia aj v súčasnosti tesnejšie spojená s botanickými vednými disciplínami ako s vlastnou biocenológiou. Jej vývoj prebiehal v rôznych krajinách odlišne, čo sa prejavuje tým, že zatiaľ nepredstavuje jednotnú, celosvetovo integrovanú vedu a nemá jednotné pomenovanie.
Fytocenológia je často označovaná názvom geobotanika (v užšom zmysle) alebo fytosociológia, príp. rastlinná sociológia. Patrí do skupiny vied symbiologických, nakoľko študuje spoločenstvá, zoskupenia organizmov. V anglo americkej sfére tvorí náuka o vegetácii súčasť ekológie (v širšom zmysle) a termín fytocenológia sa tu prakticky nepoužíva. Vo frankofónnej oblasti je fytocenológia začleňovaná do širšieho oboru, ktorý sa kryje s ekológiou anglo amerických autorov, ale je označovaný ako "biogéographie".
Fytocenológia je svojou povahou vedou analyticko syntetickou. Použitie experimentu do nej síce preniká (experimentálna fytocenológia), ale naráža na značné technické problémy a časovú náročnosť. Pokus sa používa väčšinou iba pre riešenie dielčich otázok. Klasický experiment, v ktorom sa jedna podmienka mení a ostatné sa udržiavajú konštantné, nie je vo fytocenológii prakticky realizovateľný a doposiaľ stojí mimo pracovných možností väčšiny fytocenológov. To isté platí pre fytocenologický experiment realizovaný v krajine.
Fytocenológia býva označovaná ako veda opisná (deskriptívna), čo nie je presné. Opis sám o sebe nevedie k objavom v žiadnej vede. Podstatou fytocenológie je odhaľovanie a analýza rozdielov rastlinných spoločenstiev a rozdielov v ich správaní v prírode (väzba na určité podmienky prostredia, rozšírenie a pod.), ako aj porovnávacie hodnotenie týchto rozdielov a hľadanie ich príčin. Je teda vhodnejšie označovať fytocenológiu ako vedu porovnávaciu (komparatívnu) a vysvetľujúcu (explikatívnu), ale ani to nie je celkom výstižné. Porovnávací spôsob štúdia dáva fytocenológii špecifický rys výpovedná hodnota výsledkov a sféra ich platnosti sa zväčšuje s množstvom porovnávaného študijného materiálu a s rozlohou územia, z ktorého pochádza. Fytocenológovia pritom využívajú doterajšie poznatky a skúsenosti získané v rôznych územiach. Preto stúpa význam osobných skúseností každého bádateľa, čo robí dojem väčšej subjektivity fytocenológie.