Na začiatku 19. storočia sa literatúra stáva zbraňou pre spoločenské zmeny. Autori postupne odmietajú klasicistické princípy a začínajú v literatúre vyjadrovať svoje vlastné pocity a názory. Jednou z vedúcich osobností v slovenskom národnom živote v 30. rokoch ostáva Ján Kollár . V tomto období v Uhorsku stále vzrastá silná maďarizácia a hospodársky útlak Slovákov. Lenže ani Ján Kollár so svojimi ideálmi nedokázal získať rozhodujúci vplyv a slovo v slovenskom národnom živote. Podarilo sa to až najmladšej vlasteneckej generácii. V 30. rokoch to boli ešte len študenti, ktorí sa v roku 1829 združili a vytvorili Spoločnosť česko-slovanskú. Zo zachovaných záznamov (Pamětnice) poznáme jej národnobuditeľskú úlohu. Vplyv spoločnosti sa postupne rozšíril aj na prácu ostatných študentských spolkov na Slovensku (Kežmarok, Levoča, Prešov, Modra). Významné obdobie pre Spoločnosť nastalo od r. 1834-1835, keď Alexander Boleslavín Vrchovský, ako člen širšieho združenia nadšených vlastencov vo Viedni, získal Ľudovíta Štúra, vtedajšieho podpredsedu, pre zmenu jej programu . Členovia spolku sa zaoberali nie len otázkami literatúry a novinárstva, ale aj politickými a sociálnymi otázkami. Ľudovít Štúr sa stal jedným z najúspešnejších funkcionárov Spoločnosti, podľa ktorého celá generácia dostala meno štúrovci.