Žiadny ľudský vek nie je taký citlivý na osobnú dôstojnosť, ako detský vek. Všetky
zážitky z detstva, či už dobré alebo zlé, nás sprevádzajú po celý život a formujú tiež tým, čo zostalo pod hladinou vedomia, teda našu povahu a osobnosť.
Týka sa to aj detí ohrozovaných násilím a týraných dospelými ľuďmi. Žiaľ, najčastejšie sa to deje v rodinnom prostredí, teda v prostredí, ktoré by malo byť predpokladom a zárukou šťastného detstva, plného prejavov lásky a rodičovskej náklonnosti.
Ak sú deti dlhodobo vystavené trestom, telesným či psychický, dochádza u nich k poškodeniu nielen telesnému, ale aj duševnému, k narušeniu ich spoločenskej adaptability a k disharmónii vo vývine osobnosti....