Úvod
Starí Gréci zrejme dobre vedeli, prečo ich majú len sedem. Tým, že si určili to najkrajšie, najväčšie, najdômyselnejšie, jednoducho to najlepšie, čo im ich doba ponúkala, vytýčili si hranice ľudského umu a rúk, ktoré sa potom mohli snažiť prekročiť, ideály, ktoré mohli nasledovať. Nestalo by sa im to, čo nám, my máme „divov“ toľko, že ich už nevieme vymenovať, ba sme ich aj prestali registrovať a vnímať.
Najobjemnejšia pyramída, najdômyselnejšie záhrady, najkrajší chrám, najmajestátnejšia socha, najzaujímavejšie mauzóleum, najväčšia socha a najvyšší maják antického sveta. Najväčšie výtvory ľudskej práce, techniky a umenia antiky, ktoré boli pred tisícročiami zničené, pred stáročiami zabudnuté a pred desaťročiami znova objavené. Nepochybne, kandidátov na post divu sveta bolo viac, ale to, že miest bolo len sedem, nútilo k tvrdému výberu tých naozaj najlepších. Myslím, že niečo také by sa celkom dobre hodilo aj do tejto doby.