Habsburgovci panovali na území rakúskych dedičských krajín už od trinásteho storočia. Habsburgovci panovali ako nemeckí králi, cisári Svätej rímskej ríše a od roku 1804 ako rakúski cisári. Rakúsko bolo ríšou mnohých krajín a území, táto ríša zaberala 622337 km2 Európy a mala približne 30 miliónov obyvateľov. Cisár Karol 4. vydaním svojej Pragmatickej sankcie v roku 1713 spôsobil značné zmeny v doterajšom vývoji situácie. Pragmatickou sankciou ustanovil nedeliteľnosť habsburského dedičstva a upravil nástupníctvo tak, že v prípade vymretia mužskej línie prechádzala vláda na ženskú líniu. Cisár si ju dal potvrdiť všetkými poprednými európskymi mocnosťami. Ku koncu vlády sa zbytočne zamiešal do sporov o poľský trón a oslabená ríša prehrala i vojnu s Tureckom. Svojej nástupkyni, dcére Márii Terézii zanechal armádu i štátnu pokladnicu vo veľmi biednom stave. Tak vďaka pragmatickej sankcii mohla na rozkolísaný habsburský trón nastúpiť Mária Terézia. Právo vládnuť a rešpekt si však táto rozhodná, energická, cieľavedomá i trpezlivá zlatovláska majestátneho vzhľadu a pevného zdravia musela najskôr vymôcť. Prekonala rad úskalí. Viacerí panovníci spríbuznení s habsburgovcami totiž neuznali legitímnosť jej vlády a nárokovali si na dedičstvo. Spory vyústili až do vojny o habsburské dedičstvo. V prvej fáze sa osamelá Mária Terézia mohla oprieť len o nevyspytateľnú uhorskú šľachtu, až neskôr o pomoc Anglicka...