Referát: Stranícke systémy
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:58,6 %
- Typ:Referát
- Kategória:Humanitné vedy
- Podkategória:Politológia
- Predmet:Politológia
- Autor:mysteq
- Rozsah A4:5 strán
- Zobrazené:1 423 x
- Stiahnuté:4 x
- Veľkosť:0,1 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.doc)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:27524
- Posledna úprava:12.11.2009
Stranícke systémy
Politické strany predstavujú síce základného aktéra politickej súťaže, ale sami o sebe nevytvárajú systém strán. Nemenej dôležité sú totiž ich vzájomné vzťahy. Straníccky systém nie je iba množinou strán. Zatiaľ čo strany sa premieňajú relatívne pomaly, ich vzťahy sa môžu meniť veľmi rýchlo. Preto sa strany niekedy označujú za statický prvok straníckych systémov a naopak, ich vzťahy za prvok dynamický. G. Sartori neberie pri definovaní straníckeho systému samotnej politickej strany takmer vôbec do úvahy a sústreďuje sa práve na dynamiku vzťahov mmedzi nimi. „Stranícky systém je sústavou vzájomných pôsobení, vyplývajúcich z medzistraníckej rivality. Znamená to, že sa opiera o vzájomé závislosti strán. Každá strana je funkciou (matematicky) inej strany a reaguje na správanie ostatných strán. Zmena jednej strany spôsobuje zmenu inej strany“ (Sartori 1976, 44). Z tohoto dôovodu Sartori urobil veľmi dôležité rozlíšenie formátu a mechanizmu straníckeho systému. Formát straníckeho systému je počet relevantných strán. Pomocou formátu straníckeho systému možno teda numericky definovať jeho statickú podobu. V Sartoriho poňatí je ale dôležitejší mechanizmus straníckeho systému, alebo tiež systém vzťahov medzi stranami v rámci systému strán, ktorý môže určiť jeho reálnu podobu a vlastnosti. Hlavný faktor tu predstavuje polarizácia.
Politické strany predstavujú síce základného aktéra politickej súťaže, ale sami o sebe nevytvárajú systém strán. Nemenej dôležité sú totiž ich vzájomné vzťahy. Straníccky systém nie je iba množinou strán. Zatiaľ čo strany sa premieňajú relatívne pomaly, ich vzťahy sa môžu meniť veľmi rýchlo. Preto sa strany niekedy označujú za statický prvok straníckych systémov a naopak, ich vzťahy za prvok dynamický. G. Sartori neberie pri definovaní straníckeho systému samotnej politickej strany takmer vôbec do úvahy a sústreďuje sa práve na dynamiku vzťahov mmedzi nimi. „Stranícky systém je sústavou vzájomných pôsobení, vyplývajúcich z medzistraníckej rivality. Znamená to, že sa opiera o vzájomé závislosti strán. Každá strana je funkciou (matematicky) inej strany a reaguje na správanie ostatných strán. Zmena jednej strany spôsobuje zmenu inej strany“ (Sartori 1976, 44). Z tohoto dôovodu Sartori urobil veľmi dôležité rozlíšenie formátu a mechanizmu straníckeho systému. Formát straníckeho systému je počet relevantných strán. Pomocou formátu straníckeho systému možno teda numericky definovať jeho statickú podobu. V Sartoriho poňatí je ale dôležitejší mechanizmus straníckeho systému, alebo tiež systém vzťahov medzi stranami v rámci systému strán, ktorý môže určiť jeho reálnu podobu a vlastnosti. Hlavný faktor tu predstavuje polarizácia.