Rovnako ako alkény a diény aj alkíny patria do skupiny uhľovodíkov, teda zlúčenín obsahujúcich len atómy uhlíka a vodíka. Ich charakteristickým znakom je prítomnosť trojitej väzby medzi atómami uhlíka.
V závislosti od polohy trojitej väzby môžeme alkíny rozdeliť na vnútorné a terminálne alkíny. Vzhľadom na prebytok elektrónov na násobných väzbách vykazujú podobnú reaktivitu ako alkény, teda ľahko podliehajú elektrofilnej, ako aj radikálovej adícii. Na rozdiel od alkénov je možné pripraviť z terminálnych alkínov pomerne stále anióny, acetylidy, ktoré je možné využiť ako činidlá na prípravu vnútorných alkínov. Alkíny podliehajú selektívnej redukcii ako na cis-, tak na trans- alkény.
Alkíny sú tiež často používané v organickej chémii prechodných kovov. Pre ich syntetické uplatnenie patria alkíny medzi najvýznamnejšie stavebné časti v organickej chémii. Najvýznamnejším alkínom je ich najjednoduchší predstaviteľ, etín, známejší pod názvom acetylén