Filozofia veku rozumu predstavuje historickofilozofický útvar, ktorý ako zložito štruktúrovaný celok je budovaný množstvom predstaviteľov, ich základných ideí a samozrejme filozofických prác. Títo stáli na rôznych sociálno-politických pozíciach a svoje názory rozvíjali na báze diferencovaných filozoficko-teoretických orientácií. Všetkých navzájom spájala predovšetkým viera v možnosti ľudského rozumu, snaha prirodzeným spôsobom objasniť reálne existujúcu skutočnosť, vysoké zhodnotenie vedeckého poznania a v neposlednom rade duch kritiky vzťahujúci sa k jestvujúcim spoločensko-politickým pomerom.