Seminárna práca: Slovensko v rokoch 1918-1920

V porovnaní s úspechmi zahraničného odboja boli akcie domácej slo¬venskej a českej politiky podstatne skromnejšie a vzájomná spolupráca sa vý¬raznejšie prejavila až v roku 1917, keď bola zásluhou V. Šrobára, A. Štefánka a F. Votrubu do májovej štátoprávnej deklarácie českých poslancov prednese¬nej vo viedenskom parlamente začlenená aj slovenská otázka. V deklarácii sa doslovne hovorilo, že českí poslanci sa budú "v čele svého lidu domáhati slou¬čení všech vetví československého národa v demokratický český stát, pri čemž nelze opominouti ani vetve slovenské, žijící v souvislém celku s historickou vlastí českou." Na Slovensku verejne na túto deklaráciu nikto nereagoval. V daných politických pomeroch vlastne ani reagovať nemohol, a tak domáca slovenská politika zostala aj naďalej pasívna. Prvým slovenským verejným prejavom požadujúcim utvorenie spoloč¬ného štátu Čechov a Slovákov bolo až prvomájové robotnícke zhromaždenie v roku 1918 v Liptovskom Mikuláši, na ktorom zástanca idey jednotného československého národa V. Šrobár žiadal okrem iného aj právo na samourčenie pre "uhorskú vetvu československého kmeňa ." Šrobárovo vystúpenie malo značný ohlas nielen doma, ale predovšetkým v zahraničí a vedeniu česko¬slovenského zahraničného odboja poskytlo rukolapný dôkaz, ktorým mohlo pred dohodovými mocnosťami doložiť vôľu Slovákov spojiť sa s Čechmi v jednom štáte.